Keď omega nie je alfou

Autor: Norbert Žilka | 30.11.2015 o 15:18 | Karma článku: 3,77 | Prečítané:  336x

Keď som pred dvoma mesiacmi objavil článok Rasmus Nielsena úprimne som sa pousmial. Chceli sme dobehnúť prírodu, zvolili sme skratku a skončili v púšti výživových doplnkov. Rasmus ponúka kompas, ale cestu si musí nájsť každý sám.

Svet okolo nás plynie ďaleko rýchlejšie akoby sme si priali. Aby sme udržali dostihové tempo, ktoré sa od nás požaduje v práci, hľadáme jednoduché riešenia ako ušetriť čas. Najobľúbenejší spôsob ako uhrať cenné minúty v prospech práce či pohodlia je vyhodiť aspoň jeden hlavný chod jedla a nahradiť ho energetickou náložou, ktorá odpáli v našom tele koncert molekulových procesov s ničivým účinkom. Najčastejšie si to odskáču raňajky, najdôležitejšie jedlo dňa. Mnohí sa zbavia aj obeda, za to večera je kráľovským chodom. Telo v podmienkach striedavého hladovania a hodovania začne utešene obrastať tukovým pancierom a cievy sa menia z flexibilnej hadice na rigidné upchaté potrubia. Riešením je pohyb a vyvážená strava. Jednoduché na pohľad, avšak zložité na realizáciu.

Nezlomná vôľa veľkých hrdinov je niečo, čo nás fascinuje v knihách a filmoch, ale málokedy ju objavujeme u tých, ktorí na nás zazerajú pri ranom pohľade do zrkadla. V súčasnom svete kalorických nástrah hľadáme cestu ako nasýtiť vlka (často až do prasknutia) a ako ponechať ovcu celú, hoc vo veľmi biednom stave. V čase núdze preto nehľadíme na takmer neobmedzené regeneračné schopnosti nášho organizmu, ale na farmaceutických bôžikov zdravia, šťastia a lásky. Stávame sa woodoo bábikami v rukách chemických reakcií, ktorých pozitívny účinok je často krát sporný. Pod ťarchou vedeckých dôkazov dokážeme presvedčiť vlastné telo, že moderná veda sa predsa nemýli. A Mr. Placebo často zariadi to, čo vedecká komunita neodhadla správne.

Koncom minulého storočia hojnosť a dostatok spôsobili, že sa srdcovo-cievne ochorenia stali hitom epidemiologických rebríčkov celosvetovej úmrtnosti. Napriek tomu, že recept na riešenie si nosíme každý vo svojej hlave, ľudia radšej uprednostnili koncept terapie západného sveta. Hľadali sa zázračné esencie a liečivá, ktoré by vrátili srdcu stratenú silu a cievam pružnosť a vitalitu. V 70-tych rokoch si vedci všimli, že na svete sa potuluje malá komunita ľudí, ktorí napriek na prvý pohľad veľmi nezdravej diéte, nepodliehali civilizačným ochoreniam. Inuiti známi tiež ako Eskimáci, sú pôvodom z Čukotského polostrova. Ich predkovia s túlavými topánkami opustili rodnú zem, aby neskôr mohli objaviť pôvab Severnej Ameriky. Ich život sa vyznačoval monotematickým spôsobom stravy, málo zeleniny, ovocia, či obilnín, veľa rýb a mäsových a veľmi tučných prírodných produktov. Na základe našich znalostí mali Eskimáci umierať na infarkty a mozgové mŕtvice ako na bežiacom páse, ale nič takého sa v ich živote nedialo. Pri analýzach ich potravinových komponentov vedcov zaujali vysoké dávky omega 3 mastných kyselín, ktoré sú bohato zastúpené v rybom tuku. Zázračný ochranca našich ciev vystúpil na svetové pódia výživových doplnkov. Potlesk bol veľký a neutíchajúci.

Tento objav odpálil za veľkou mlákou malú revolúciu. Križiacka výprava proti ochoreniam srdca a ciev zatrúbila do útoku. Jedna priehľadná tableta mala vyriešiť chorobu modernej civilizácie - obžerstvo. Ľudia vo veľkom štýle začali konzumovať tabletky s obsahom rybieho tuku, napchávať sa lososom a cieľavedome vyhľadávať rôzne zdroje tejto zázračnej molekuly. A popri tom naďalej lámali olympijské rekordy v príjme vysokých dávok cukrov a tukov. A čuduj sa svete zázrak sa nekonal. Úmrtnosť spôsobená nepriechodnosťou ciev naďalej stúpala, stúpa a obávam sa, že ešte dlho stúpať bude. Nezávislé klinické štúdie napokon nepreukázali liečivý účinok omega 3 mastných kyselín. Napriek tomu OMEGA zotrvala na výslní a detronizácia sa nekonala.

Píše sa rok 2015. Genetik Rasmus Nielsen z Univerzity v Kalifornii publikuje článok v renomovanom vedeckom časopise Science o genetických fígľoch prírody, ktoré uchránili Inuitov od predčasnej smrti spôsobenej „ nezdravou životosprávou“.  Príroda je šaman, ktorý robí zázraky na počkanie. V tomto prípade sa pohral s génmi, ktoré kódujú enzýmy regulujúce tukový metabolizmus. Je pozoruhodné, že podobné zmeny nesú vo svojom genofonde len 2%  Európanov. Preložené do pouličného jazyka, Inuti a Európania narábajú s tukmi (resp. mastnými kyselinami) odlišným spôsobom. Zatiaľ čo u Eskimákov zvýšené hladiny tukov slúžili ako zásobáreň energie v časoch núdze a hladovania, u Európanov sa bezcieľne potulujú v krvnom riečisku a hľadajú čím by sa zabavili.  

Vlastné telo neoklameš. Každá lekcia je poučná. Príbeh omega 3 mastných kyselín ukázal, že príroda dokáže meniť naše genetické nastavenie tak, aby sme dokázali prežiť aj v nehostinných podmienkach. Sám som zvedavý, či sa dokáže vysporiadať aj s hojnosťou, ktorá nás zachvátila ako morová rana v uhladenom obleku anglického gentlemana. Možno raz spoznáme prospešnú mutáciu, ktorá premení veľkú porciu hamburgeru s vedrom sladeného nápoja s utajenou receptúrou na životodarné superpotraviny pre skutočných superhrdinov. Ale dovtedy sa ešte zdravotné poisťovne poriadne zapotia.       

http://www.sciencemag.org/content/349/6254/1343

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?